Niektoré deti si radi pochutia na mrkve, surovej paprike s humusom, zatiaľ čo iné deti najradšej jedia suché cestoviny, ryžu a chlieb no a niektoré nechcú jesť nič.
Prečo niektoré deti nechcú jesť?
Ukazuje sa, že existuje závratné množstvo príčin, prečo s vašim dieťaťom musíte bojovať pri každom súste. Vedci preskúmali desiaty štúdií, ktoré sa zameriavali na stravovacie návyky detí, a zistili, že vyberavé jedenie bolo spojené a ovplyvnené rôznymi faktormi, od osobnostných znakov cez rodičovskú kontrolu počas jedla, sociálne vplyvy až po stravovanie matiek. Alebo to môže byť len tým, že je vaše dieťa skutočne ešte len malým dieťatkom.
Pamätajte na to, že u niektorých malých detí je pri jedení úzkosť aj výberavosť normálna, hovorí Lee Gibson, PhD, riaditeľ Výskumného centra klinickej a zdravotnej psychológie na University of Roehampton v Londýne. Všeobecne platí, že prehnané reakcie rodičov alebo snaha uplatňovať prísny stravovací režim bývajú kontraproduktívne.
„Je lepšie ísť príkladom, byť vždy pozitívny pri ponúkaní jedla a ukázať deťom, že sa vám jedlo páči.“
Detská lekárka Tanya Altmann dodáva, že ak výberavý jedlík nekonzumuje dostatok správnej výživy, pretože je príliš selektívny, v niektorých prípadoch môže vyberavé jedenie (najmä extrémne vyberavé stravovanie) viesť ku krátkodobému aj dlhodobému nedostatku živín a ďalším problémom.
„Je dôležité, aby si deti už v mladom veku rozvíjali zdravý vzťah s jedlom,“ hovorí Altmann, Calabasas, kalifornský súkromný lekár, hovorca Americkej akadémie pediatrie. „Ak sa tak nestane, deti môžu mať problémy s hmotnosťou a môžu neskôr v živote trpieť stravovacími poruchami.“
JEDENIE SA VÄČŠINOU MENÍ NA BOJ O KONTROLU
Konflikt sa síce môže začať kvôli zeleným fazuľám, ale väčšinou u vyberavých jedlíkov nie je problémom zelenina alebo dokonca dezert, vysvetľuje Dina Rose, PhD, sociológička a autorka knihy Nie je to o brokolici. Väčšinou ide o boj o kontrolu, hovorí.
Rose samozrejme upozorňuje na prípady, keď deti reagujú na konkrétnu chuť alebo to, ako jedlo vyzerá. „Ale aj v týchto prípadoch je odmietnutie ochutnať jedlo prejavom strachu alebo iných pocitov. Primárnym problémom býva kontrola a schopnosť kontrolovať svoje potravinové rozhodnutia.“
Deti postupne zisťujú, že sa môžu sami rozhodovať. Rose hovorí, že výber potravín, ktoré si dajú na tanier, a či ho prehltnú je len ďalšou oblasťou, ktorú sa učia, že môžu ovládať.
Rodičia však chcú mať kontrolu aj pri jedení detí (chcú rozhodovať o tom, čo deti budú deti jesť, kedy a ako často), hovorí Rose. Na rodičov je vyvíjaný obrovský tlak, aby primerane a výživne kŕmili deti, hovorí Rose. „Preto bývajú rodiča aj bez boja o kontrolu pri jedle nervózni.“
Deti cítia tlak a začína sa boj o moc, ktorý môže u detí vytvoriť negatívny vzťah k jedlu. Keď dieťa odmietne určité jedlo a my na neho vyvíjame tlak, aby ho zjedlo, je to pre neho negatívny zážitok, vysvetľuje Rose. Koľkí z vás hovoria svojím deťom: „Ešte dve hryzy a môžeš dostať dezert“?
„Tým učíte dieťa, že zákusok je niečo cenné a zelenina nie je,“ hovorí Rose. Zelené fazule sú povinnosťou, ktorú je potrebné zjesť a odmenou je hnedá sušienka. Aj keď sa tým dieťa môže naučiť, že musí jesť zeleninu, neučíme ho, aby ju skutočne uprednostňovalo. Deti sa pritom stále učia a rozvíjajú chuťové preferencie až do veku 5 rokov, keď sa stanú stabilnejšími.
TIPY AKO ZO ZAČAROVANÉHO KRUHU VÝBERAVÉHO JEDENIA VON
Jedna často citovaná teória o tom, ako odradiť deti od vyberavého správania povzbudzuje rodičov, aby rozdelili zodpovednosť: rodičia kontrolujú, aké jedlo je k dispozícii a kedy a kde sa jedlo konzumuje a deti určujú, koľko jedia a či budú jesť. Registrovaný dietológ Ellyn Satter túto teóriu vypracoval v 80. a 90. rokoch 20. storočia a vytvoril model „rozdelenia zodpovednosti za jedenie“. Táto teória ovplyvnila množstvo stratégií zdravého stravovania pre deti, hovorí Rose.
Tu sú ďalšie rady, ako postupovať pri jedle:
Zreálnite svoje očakávania.
Ak dáte dieťaťu jedlo prvýkrát, pravdepodobne bude najskôr trochu neisté. To je v poriadku, hovorí Rose. Výskumy v oblasti výživy naznačujú, že na to, aby potravinu dieťa prestalo odmietať, je potrebné mu ho ponúknuť až 12-krát.
Ponúknutím môže byť pozeranie sa na jedlo na tanieri, rozhovor s rodičom o jeho konzumácii, pomoc pri príprave jedla, alebo ochutnanie jedla.
Nevyvíjajte príliš veľký tlak na dieťa, aby sa mu jedlo zapáčilo hneď, a ak dieťa nebude chcieť jesť toto jedlo ani po 12 ponúknutiach, to je v poriadku, hovorí Rose.
Zaraďte do jedálnička rôznorodé recepty.
Rôznorodosť – to znamená skúšanie nových potravín a striedanie potravín a jedál, ktoré konzumujete – je kľúčovou súčasťou zdravého stravovania.
Rovnaké jedlá (aj keď sú tieto jedlá zložené zo zdravých potravín) nedokážu zabezpečiť kvalitnú výživu, hovorí Rose. Veľa rodičov spadne do pasce: hrášok je jediná zelenina, ktorú moje dieťa zje. To učí deti, že monotónnosť je normálna.
Deti sa musia rôznorodosti naučiť čím skôr, aby neočakávali, že každý deň budú jesť rovnaké jedlo.
Nevarte pre deti samostatné jedlá.
Ak rodič pristúpi na vyberavé správanie detí a začne im variť separátne, nikdy nebudú mať dôvod na vyskúšanie nových jedál, vysvetľuje Sally Sampson, spoluautorka projektu The Picky Eater Project a zakladateľka ChopChop, neziskovej organizácie, ktorá učí rodiny spoločne variť. Keď Sampson vychovávala svoje dve deti, ak sa im nepáčilo jedlo, ktoré sa im podávalo, mali možnosť vstať od stola a zjesť obyčajný jogurt alebo tvaroh.
Môže to byť aj boj o pozornosť: mama, ktorá potrebuje vstať a pripraviť samostatné jedlo, znamená viac pozornosti pre dieťa, vďaka čomu sa bude cítiť špeciálne, dodáva Sampson.
Dajte deťom na výber len zdravé možnosti.
Ak nechcete, aby si deti vybrali sladkosti, nedávajte im takú možnosť, hovorí Sampson. Je dôležité obklopiť deti zdravými alternatívami.
Ako doplnok k školským obedom pripravte surovú zeleninu, humus a ovocie, hovorí Sampson. Aj keď nebudú jesť mrkvu a humus a zoberú si hrozno, stále si vyberajú zdravo.
Nezamieňajte si problémové správanie za vyberavé jedenie.
Ak dieťa kričí alebo dostáva záchvat hnevu pri jedálenskom stole, je to problém so správaním, nie problém so stravovaním, hovorí Rose. Tieto problémy je potrebné náležite riešiť.
Pri príprave článku sme sa inšpirovali okrem iného aj nasledovnými článkami:
https://www.nbcnews.com/better/health/what-makes-kids-picky-eaters-what-helps-them-get-over-ncna846386